Let

Letí,nemá krídla,

padá nevie kam.
Drží sa a víta
príchod ku hviezdam.

Nepýta sa prečo
pohľad je málo,
počúva aj kde-čo
v púšti cez deň stálo.

Skrýva svoju túžbu,
ukazuje smer,
zdoláva skúšku,
mlieko tečie z pier.

Letí,v ružiach plaší
a ponúka lásku,

v ránach vietor svieží
prechádza cez mrzkú:
Rozvášnenú lúku
 vzdávajúcu česť,
tvorom v šírom okolí
stúpajúcim na bolesť.

Nevidí už plány
na ktorých svet stál,
chytá sa zradných
výšin zo strmých brál.

Rozplýva sa v šate
a prechádza bránou,
rastie svetlo zliate
cestou krutou,tmavou.

V priestranstve sála
svoju chuť morskú,
v duši ma záchvat
a na tvári vrásku.

Letí,v ružiach plaší
a ponúka lásku,
v ránach vietor svieží
prechádza cez mrzkú:
Rozvášnenú lúku
 vzdávajúcu česť,
tvorom v šírom okolí
stúpajúcim na bolesť.

Letí,nemá krídla
padá,nevie kam.