Socha

Stojí ako socha

nepreriekne slová

masku v sebe nosí

nádej svoju chová.

Nepýta sa prečo

svetla je málo

počúva kde,čo

koľko ľudí stálo.

Už nevidí a necíti

nepozná lásku je zarytý.

Ak nedúfa,nemá nádej

stráca telo skaly pevnej.

Utiekli mu slová

ktoré mal rád

chcel ich len vysloviť

tej čo nesmel mať.

Jeho šťastie zhaslo

rozozneli zvony

ruža kvitla krátko

počul silné stony.

Už nevidí a necíti

nepozná lásku je zarytý.
Ak nedúfa,nemá nádej
stráca telo skaly pevnej.