Známosť

Známosť ráno spoznaná

v sebe jedno meno má,

farbu vnútri nemení,

obraz nie je strážený.

Sála svetlo chodí tmou,
trápenie s horúčkou,

dlhá slučka stiahnutá,

nevedomosť stárnutia.

Smútok zhasne,sníček ševelí,

počuť hlas z vetiev topolí.

Vtáčiky si spievajú

rezkú pieseň veselú.

Krásou jej sa opájam,

zavretý som,chcem nájsť chrám.

Vidieť úsmev blažený,
citiť dotyk odmeny.

Známosť ráno spoznaná

v sebe jedno meno má,
farbu vnútri nemení,
obraz nie je strážený.

Každé ráno vstávam sám

odokrývam deku z rán,
ostal mi tu smútok jej,
ruža v krvi,čierny dej.

Smútok zhasne,sníček ševelí,
počuť hlas z vetiev topolí.
Vtáčiky si spievajú

rezkú pieseň veselú.

Známosť ráno spoznaná
v sebe jedno meno má,

farbu vnútri nemení,

obraz už je strážený.