Stretnutie-Sklamaná

Stretol som ťa náhodou

pod tou jedľou vysokou.

Uplakaná,mokrá,smutná,

aaaaaááááá.

Nemôžeš tu takto byť
čakať lásku,čakať svit.
Kvôli krátkej chvíli zahmlenej

hľadaj šťastie.Nestratíš.

Tak to predsa iba skús

nemusíš sa spoľahnúť,

že to všetko bude šťastné

treba to brať trocha vážne.

Stretol som ťa náhodou

pod tou jedľou vysokou.
Uplakaná,mokrá,smutná,

aaaaaááááá.

S úsmevom svoj život ži

vznikne jasný,priezračný.
Slané slzy stekať nebudú,
svieti dúha,uzrieš spln.

Tak to predsa iba skús

nemusíš sa spoľahnúť,

že to všetko bude šťastné

treba to brať trocha vážne.

Stretol som ťa náhodou
pod tou jedľou vysokou.
Uplakaná,mokrá,smutná,
aaaaaááááá.

Známosť

Známosť ráno spoznaná

v sebe jedno meno má,

farbu vnútri nemení,

obraz nie je strážený.

Sála svetlo chodí tmou,
trápenie s horúčkou,

dlhá slučka stiahnutá,

nevedomosť stárnutia.

Smútok zhasne,sníček ševelí,

počuť hlas z vetiev topolí.

Vtáčiky si spievajú

rezkú pieseň veselú.

Krásou jej sa opájam,

zavretý som,chcem nájsť chrám.

Vidieť úsmev blažený,
citiť dotyk odmeny.

Známosť ráno spoznaná

v sebe jedno meno má,
farbu vnútri nemení,
obraz nie je strážený.

Každé ráno vstávam sám

odokrývam deku z rán,
ostal mi tu smútok jej,
ruža v krvi,čierny dej.

Smútok zhasne,sníček ševelí,
počuť hlas z vetiev topolí.
Vtáčiky si spievajú

rezkú pieseň veselú.

Známosť ráno spoznaná
v sebe jedno meno má,

farbu vnútri nemení,

obraz už je strážený.

Obsadené

Pri chytaní diamantov

vlci lámu miesta ružiam

ťahá s nimi mračné sparno

postavia sa vlny vlnám.

Rýdze zlato ukrýva sa

nevydáva lesky vôní

farba dúhy už je hmlistá

počujeme mince zvoniť.

Na na na na na na na na

na na na na na na na na

na na na na na na na na

jeééej.

Unavene kričia sochy

pohľad nemý ukazujú
žijú v miestach tmavej plochy
vidia skalu nezrovnanú.

Prelomená priamka svetla

pridávaný vánok dusný

smelá lipa nemo zmiatla

voľnosť cvalu stádam koní.

Zlomili sa kroky búrkou

blesky žiaria na korále

rezať cestu britvou

pribiehajú myšky smelé.

Na na na na na na na na

na na na na na na na na
na na na na na na na na
jeééej.

Socha

Stojí ako socha

nepreriekne slová

masku v sebe nosí

nádej svoju chová.

Nepýta sa prečo

svetla je málo

počúva kde,čo

koľko ľudí stálo.

Už nevidí a necíti

nepozná lásku je zarytý.

Ak nedúfa,nemá nádej

stráca telo skaly pevnej.

Utiekli mu slová

ktoré mal rád

chcel ich len vysloviť

tej čo nesmel mať.

Jeho šťastie zhaslo

rozozneli zvony

ruža kvitla krátko

počul silné stony.

Už nevidí a necíti

nepozná lásku je zarytý.
Ak nedúfa,nemá nádej
stráca telo skaly pevnej.

Princezna

Mladá princezná

v noci nechce nikdy spať,

s veľkou zábavou v tele

opúšťa náš hrad.

Topánky sa míňajú,

každé ráno zničené,

farbu majú špinavú,

pozerajú z predsiene.

Kráľ sa veľmi obáva

kde len v noci môže byť,

princov mnoho povolal,

skúste miesto,ten jej hit.

Odmením sa vrúcne vám

krásu jej si získate,

ak mi správu prinesiete

kde po tme ju vídate.

Stráže nespia,bdelé sú,

brány všetky zamknuté,

nevidia vyjsť večer princeznú,

veselo už tancuje.

Ráno príde unavená,

celý deň je v posteli,

snívajú sa jej mená

s kým večer sa rozohní.

Kráľ sa znova obáva

kde len v noci môže byť,

z princov nikto nespáva,

chcú si šťastie otvoriť.

Odmením sa vrúcne vám,

krásu jej si získate

ak mi správu prinesiete

kde po tme ju vídate.