Buzerant

Prečo ho nikto nemá rád

každý o ňom hovorí,že je buzerant.

Keď ho cez deň niekde vonku stretnú

každému sa pery uší dotknú.

Buzerant,buzerant,buzerant.

Buzerant,buzerant,buzerant,

buzerant,buzerant,buzerant,

a nikto ho,a nikto ho,a nikto ho nemá rád.

Ak ho niekto sleduje

vzrastá z chute vzrušenie,

spýta sa či nemá chuť,

v láske môžu zabudnúť.

Krásu tepla drží ráno

vzbudí sa a hladí lono,

cíti voľnosť neskutočnú,

čaká polnoc a čaká krčmu.

Vyhýba sa svetla zrážkam

v opojení chlapov láska,

odmietajú,pritúlia sa,
koho chytí,kričia prasa.

Buzerant,buzerant,buzerant.

Buzerant,buzerant,buzerant,

buzerant,buzerant,buzerant,

a nikto ho,a nikto ho,a nikto ho nemá rád.

Prečo ho nikto nemá rád,

a každý o ňom hovorí iba buzerant.

Prečo keď ho cez deň vonku stretnú

sa každému pery uší dotknú.

Buzerant,buzerant,buzerant.

Buzerant,buzerant,buzerant,
buzerant,buzerant,buzerant,
a nikto ho,a nikto ho,a nikto ho nemá rád.

Touha

Můžeš chtít svět neřestí

a cítit se pln radosti,

jenže nikdy neprojdeš

hranici vlídnosti.

Stavět zkoušíš víše cílu

vzduchem proudí spousta čmelů.

Koukáš rázně,déžď ti zpíva
v spáse pálí,ční se tíha.

Zastaneš a chvíli stojíš

na svém míste kde jsi nevíš.

Vzpomeneš na korán lásky,

vidíš místa válek,facky.

Spálíš cesty,kraje žití,
zjistíš resty kde jsou zbití.

Uhneš stranám písma plnejch,

třidset vteřin chytáš svůj dech.
Potácíš se přímo městem

zavalenej prachem,větrem,

slišíš kroky cizích lidí

a přemýšliš jak se chytit.

Máš už svůj svět neřestí

je pro tebe nevlastní,
cítiš se pln radostí
a hledáš cestu k vlídnosti.

Pamatuješ si též slová

při vítezství vzroste sláva,

když se kroky podaří

roste štěstí za štěstím.

Nezapomeň na svou sílu

zamotáš se,padáš dolů.

Někdy se i chytit můžeš
né každý den rostou růže.

Spálíš cesty,kraje žití,
zjistíš resty kde jsou zbití.
Uhneš stranám písma plnejch,
třidset vteřin chytáš svůj dech.
Potácíš se přímo městem
zavalenej prachem,větrem,
slišíš kroky cizích lidí
a přemýšlíš jak se chytit.
Pálíš cesty,kraje žití,
vidíš stráně,místa bití.

Kapitán

Smutný,

kapitán je smutný,

nevie prečo,

radí sa s duchmi.

Chuť máva dravú,

obzor ju krášli,

ani nevie akú

cestu si našli.

Silné vlny morské,

poháňajú koráb,

vidia na kráske
voľnú túžbu v horách.

Neúnavná ľudská snaha

brázdiť v rytme nádhernom,

mnohokrát je sláva

pri pohľade k pahorkom.

Ostáva sám a pozerá

do diaľavy vzbúrených vĺn,

vo chvíli,keď víchor zavolá,

padá plachta,padá čln.

Hromové svetlo,

zatvára oči,

nebo ho zmiatlo,

príval vĺn zočil.

Obloha padala,

more sa búrilo,

sršala páľava,

ničila plavidlo.

Nárazy silneli,

stáčali palubu,

do ticha ťahali

posádku veselú.

Hĺbka je tmavá,

výhľad sa skrížil,

ostali spomienky

v podmorskej ríši.

Otázky života

Objavené je stratené,

hustá farba na stene.

Búrka schová jasnú hru,

neukáže svetlo dnu.

Tvrdé chvíle bránia chuť,

nechcú dovoliť upadnúť.

Život sprevádza krutý strach

neostane večne stáť.

Letiaci vtáčik zamrzne,

padne na zem bolestne.

Stratil drahú lásku svoju,

neukázal svetu ktorú.

Kto sa z nás života opýta

prečo je ľudská snaha zakrytá?
Hviezdy padajú z oblohy tmou

nad krajinou priesvitnou.

Silná túha podlomená,

láme mená po kolenách,

nezakryje časti slabé,

nevieme kam,kde a z kade.

Ostávajú spomienky,

prinášajú des veľký.

Biele tmavou pomiešané,

svetlo večné neostane.

Bez silnej ľudskej námahy,

nestratíme útrapy.

Život sa nám nezlepší,

slzy padajú po tvári.

Kto sa z nás života opýta

prečo je ľudská snaha zakrytá?

Hviezdy padajú z oblohy tmou
nad krajinou priesvitnou.

Zima

Skameneli riasi vodné

život s nimi rozprával,

nevzbudia sa aj keď padne

na kolená zlodej žiaľ.

Slnko sadlo na hladinu

uzamknutú pieskom zimy,

neporazí silu skalnú,

z hĺbky tmavej plavú ryby.

Zakliesnené stromy v tráve

čnejú výškou k nebesám,

ani vietor s nimi nehne,

stráca silu,v tichu hrá.

Hory spodok naťahujú

a nevieme kde je cieľ,

číra voda,chvíle splnu

cítia dobu,čujú spev.

Na breh sadá echo snehu

počuť náraz pod lesom je,
skalné kvapky letia spolu,
ťarcha ticha k spádu klane.

Po zrkadle vtáci kĺžu
vidia mnoho neznalých,
spevom zo skla cítia dušu,
počuť nápev v úskalí.

Ráno,noc

Nemáš ráno, nemáš noc

prší,

dážď ti steká tvárou.

Lámeš ružu nohou,

myslíš...

Padajú húfy orlov.

Kde si sa hral s ktorou

vidíš,

svojou pýchou ostrou.

Koľko prešlo dlhých dní.

Koľko?

Ty si bol nezvestný.

Padali skaly trvrdé,

zrel si.

Neha s krikom chradne.

Z brehu videl si lode,

zneli.

Jedna s druhou v chlade.

Nemenil si iba stál,

dlho.

Čas ešte neprehral.

Zhaslo svetlo,silnel mráz

krutý.

Stmavlo nebo,sčernel jas.

Stále čakáš na pomoc,

prší.

Prahne ráno,prahne noc.

Koľko prešlo dlhých dní.

Koľko?

Ty si bol nezvestný.

Padali skaly trvrdé,

zrel si.

Neha s krikom chradne.

Z brehu videl si lode,

zneli.

Jedna s druhou v chlade.

Nemáš ráno,nemáš noc.

Prší.

Jarmok

Pohyb je v meste
obsah sa míňa
v stánkoch je výklad
narastá trova.

Od miesta z miesta
dýchajú dámy
hľadá sa hviezda
jej pohľad známi.

Množstvo je silné
nespočet ľudí
hýbu sa mestom
hra sa v nich vzbudí.

Začnú aj spievať
s príchodom bandu
začujú kroky
v ktorých si sadnú.

V takýto moment
stratia sa chvíle
ktoré si prorok
zaznačil mylné.

Ucítia pohodu
oblohu jasnú
chcú si nájsť neznámu
v minútach žasnú.

Odtisnú obavy
kto ich tu pozná
cítia sa viac šťastný
láska je možná.

Nie pre každý deň
s ružami spíme
zavrieme bránu slov
a chute vinné.

Toto je jarmok
vo chvíli sila
toto je moment
kedy sa spieva.

Na na na na...

Len sám

V spomienkach ticha hra

z výšin pozerá,

letí veľký list

pýta sa kadiaľ ísť.

Nebo vraví len leť

nesadaj na ten kvet

nevzdávaj život svoj,

neopakuj krutý boj.

Neostávaj sám

vyhýbaj sa poverám,

neukazuj slabosť svoju

nájdi cestu k pokoju.

Len sám,len sám,len sám to vieš

kde prídeš a ostaneš.

Očistíš nšvinný zráz,

počkáš na úsvit,jas.

Len sám,len sám,len sám to vieš,

len sám,sám to vieš.

Pramene plávajú tmou,

mysľou šedivou,

padajú kvapky silné,

smútok vietor zamkne.

Snívaš o nebeských hrách,

strácaš pojem a strach,

v diaľke je ten istý kraj

svoju silu rozvíjaj.

Len sám,len sám,len sám to vieš

kde prídeš a ostaneš.

Očistíš nšvinný zráz,

počkáš na úsvit,jas.
Len sám,len sám,len sám to vieš,

len sám,sám to vieš.

Rana pod pás

Bola to rana pod pás

nikto to nečakal,

strašne ich bolelo

keď odchádzal.

Netušil aký je život krutý,

uprostred noci ostal stať sám,

priatelia ho opustili,

dvíhal hlavu k nebesám.

Pozeral sa na hviezdy a oblohu tmavú,

zrazu ho napadlo prejsť tú diaľavu.

Nevedel ako sa tam dá dostať,

nikto mu nevedel povedať.

Pýtal sa ako sa dostať do nebies

či možno pešo dôjsť,bez kolies.

Nikto nepoznal dĺžku,túto trať,

každý iný názor mal.

Jemu však ani jeden nezdal sa,

rozmýšťal sám a díval do prázdna.

Odchádzal schúlený,

vedel,že to už nezmení.

Pozeral sa na hviezdy a oblohu tmavú,
zrazu ho napadlo prejsť tú diaľavu.

Nevedel ako sa tam dá dostať,

nikto mu nevedel povedať,

nikto nevedel ako ho utíšiť,

padol dole a zlomil si kríž.

Stretnutie-Sklamaná

Stretol som ťa náhodou

pod tou jedľou vysokou.

Uplakaná,mokrá,smutná,

aaaaaááááá.

Nemôžeš tu takto byť
čakať lásku,čakať svit.
Kvôli krátkej chvíli zahmlenej

hľadaj šťastie.Nestratíš.

Tak to predsa iba skús

nemusíš sa spoľahnúť,

že to všetko bude šťastné

treba to brať trocha vážne.

Stretol som ťa náhodou

pod tou jedľou vysokou.
Uplakaná,mokrá,smutná,

aaaaaááááá.

S úsmevom svoj život ži

vznikne jasný,priezračný.
Slané slzy stekať nebudú,
svieti dúha,uzrieš spln.

Tak to predsa iba skús

nemusíš sa spoľahnúť,

že to všetko bude šťastné

treba to brať trocha vážne.

Stretol som ťa náhodou
pod tou jedľou vysokou.
Uplakaná,mokrá,smutná,
aaaaaááááá.

Známosť

Známosť ráno spoznaná

v sebe jedno meno má,

farbu vnútri nemení,

obraz nie je strážený.

Sála svetlo chodí tmou,
trápenie s horúčkou,

dlhá slučka stiahnutá,

nevedomosť stárnutia.

Smútok zhasne,sníček ševelí,

počuť hlas z vetiev topolí.

Vtáčiky si spievajú

rezkú pieseň veselú.

Krásou jej sa opájam,

zavretý som,chcem nájsť chrám.

Vidieť úsmev blažený,
citiť dotyk odmeny.

Známosť ráno spoznaná

v sebe jedno meno má,
farbu vnútri nemení,
obraz nie je strážený.

Každé ráno vstávam sám

odokrývam deku z rán,
ostal mi tu smútok jej,
ruža v krvi,čierny dej.

Smútok zhasne,sníček ševelí,
počuť hlas z vetiev topolí.
Vtáčiky si spievajú

rezkú pieseň veselú.

Známosť ráno spoznaná
v sebe jedno meno má,

farbu vnútri nemení,

obraz už je strážený.

Obsadené

Pri chytaní diamantov

vlci lámu miesta ružiam

ťahá s nimi mračné sparno

postavia sa vlny vlnám.

Rýdze zlato ukrýva sa

nevydáva lesky vôní

farba dúhy už je hmlistá

počujeme mince zvoniť.

Na na na na na na na na

na na na na na na na na

na na na na na na na na

jeééej.

Unavene kričia sochy

pohľad nemý ukazujú
žijú v miestach tmavej plochy
vidia skalu nezrovnanú.

Prelomená priamka svetla

pridávaný vánok dusný

smelá lipa nemo zmiatla

voľnosť cvalu stádam koní.

Zlomili sa kroky búrkou

blesky žiaria na korále

rezať cestu britvou

pribiehajú myšky smelé.

Na na na na na na na na

na na na na na na na na
na na na na na na na na
jeééej.

Socha

Stojí ako socha

nepreriekne slová

masku v sebe nosí

nádej svoju chová.

Nepýta sa prečo

svetla je málo

počúva kde,čo

koľko ľudí stálo.

Už nevidí a necíti

nepozná lásku je zarytý.

Ak nedúfa,nemá nádej

stráca telo skaly pevnej.

Utiekli mu slová

ktoré mal rád

chcel ich len vysloviť

tej čo nesmel mať.

Jeho šťastie zhaslo

rozozneli zvony

ruža kvitla krátko

počul silné stony.

Už nevidí a necíti

nepozná lásku je zarytý.
Ak nedúfa,nemá nádej
stráca telo skaly pevnej.

Princezna

Mladá princezná

v noci nechce nikdy spať,

s veľkou zábavou v tele

opúšťa náš hrad.

Topánky sa míňajú,

každé ráno zničené,

farbu majú špinavú,

pozerajú z predsiene.

Kráľ sa veľmi obáva

kde len v noci môže byť,

princov mnoho povolal,

skúste miesto,ten jej hit.

Odmením sa vrúcne vám

krásu jej si získate,

ak mi správu prinesiete

kde po tme ju vídate.

Stráže nespia,bdelé sú,

brány všetky zamknuté,

nevidia vyjsť večer princeznú,

veselo už tancuje.

Ráno príde unavená,

celý deň je v posteli,

snívajú sa jej mená

s kým večer sa rozohní.

Kráľ sa znova obáva

kde len v noci môže byť,

z princov nikto nespáva,

chcú si šťastie otvoriť.

Odmením sa vrúcne vám,

krásu jej si získate

ak mi správu prinesiete

kde po tme ju vídate.

Relax

Vidím more očí,

v kúte sedím za stolom,

echo hudby drnčí,

pieseň cenia potleskom.

Alkoholik vedľa sedí,

sústrediť sa nedokáže,

výpravu o jeho znení

čujem a je na obtiaže.

Píšem chvíle ktoré cítim,
ktoré denne zažívam
a úvahy čo si myslím,
neviem ako poviem vám.

Pekný večer rozvášnený,
kto chce,prijal šťastie raja,
ukryl stres a núka zmeny,
vidí úsmev ktorý spája.

Tance,kroky,variácie,
citiť šťastie,cítiť lásku,
žijú doby krútiace,
pozerám sa a mám príchuť.

Rozkrútiť sa,rozprúdiť
svoju túžbu ukrytú,
spojiť moju dlhú niť
a zábavu poskytnúť.

Nech sa ľudia zabávajú
vonku mračno blesky dáva,
počas plavby ku okraju
plavci kričia:Sláva,sláva!

Nie každý deň je rozprúdené
šťastie tvorov,šťastie Zeme,
nie každý deň stúpa v cene
radosť šťastia akú chceme.

Žime šťastím,radosť kujme,
pozerajme vrúcne v diaľ,
nečakajme,čas nás ujme,
pocítime náraz a pád skál.

Cesta

Kto mi ukáže cestu

kam sa vydať mám.

Kto ma postaví pred súd

a rozlúšti hlavolam.

Plameň snov dohasína

čaká na mňa mráz,

otvorím fľašu vína

a utekám od vás.

Kto zapáli sviečku,

postojí pri kríži nezvestných,

kedy ukáže svetu tvár

a vráti stratený dych.

Prechádzam pastvinami,

cestou pustou,zlomenou,

vidím čo sa stalo

a neviem čo je predomnou.

Hľadám,čas ukazuje

smer kadiaľ ísť.

Na konci svietia jasné hviezdy,

vlci čakajú korisť.

Odolávam prekážkam,

Slnko dáva život,

neutíchajú bubny rán,

srdce mi zlomil útok.

Prechádzam pastvinami,

cestou pustou,zlomenou,

vidím čo sa stalo

a neviem čo je predomnou.

Let

Letí,nemá krídla,

padá nevie kam.
Drží sa a víta
príchod ku hviezdam.

Nepýta sa prečo
pohľad je málo,
počúva aj kde-čo
v púšti cez deň stálo.

Skrýva svoju túžbu,
ukazuje smer,
zdoláva skúšku,
mlieko tečie z pier.

Letí,v ružiach plaší
a ponúka lásku,

v ránach vietor svieží
prechádza cez mrzkú:
Rozvášnenú lúku
 vzdávajúcu česť,
tvorom v šírom okolí
stúpajúcim na bolesť.

Nevidí už plány
na ktorých svet stál,
chytá sa zradných
výšin zo strmých brál.

Rozplýva sa v šate
a prechádza bránou,
rastie svetlo zliate
cestou krutou,tmavou.

V priestranstve sála
svoju chuť morskú,
v duši ma záchvat
a na tvári vrásku.

Letí,v ružiach plaší
a ponúka lásku,
v ránach vietor svieží
prechádza cez mrzkú:
Rozvášnenú lúku
 vzdávajúcu česť,
tvorom v šírom okolí
stúpajúcim na bolesť.

Letí,nemá krídla
padá,nevie kam.

Kráľ

Keď mesiac stál
a zem sa točila,
smutný bol kráľ
pri počte bohatstva.

Závoj s korunou sňal
a slzy padali,
poddaných hrial
vrúcnymi prosbami.

Skončila noc,vrátil sa deň,
vyrazte do ulíc a skrášlite sieň.
Doneste kvetiny,červené ružičky
a biele periny zohrejú nožičky.
Lepšie sa bude vám chodiť na návštevy,
nebudem tu sedieť sám a počúvať ozveny.

Každé ráno vstanem
a pripravím pre vás hru,
poviem kuchárom svojím
nech varia na oslavu.

Dvere sú otvorené všetkým,
každý je vítaný,
spravíme deň krajším
pri rannom svitaní.

Skončila noc,vrátil sa deň,
vyrazte do ulíc a skrášlite sieň.
Doneste kvetiny,červené ružičky
a biele periny zohrejú nožičky.
Lepšie sa bude vám chodiť na návštevy,
nebudem tu sedieť sám a počúvať ozveny.


Skončila noc,vrátil sa deň,
vyrazte do ulíc a skrášlite sieň.
Doneste kvetiny,červené ružičky
a biele periny zohrejú nožičky.
Lepšie sa bude vám chodiť na návštevy,
nebudem tu sedieť sám a počúvať ozveny.

Me

Me

Galoband

Galoband

Facebook | Jozef Krakovik

Facebook Jozef Krakovik

Facebook | Jozef Krakovik

Facebook Jozef Krakovik
Pri každej činnosti uvažuj,čo jej predchádza a čo bude následovať po nej.Ak to nezvážiš,bezhlavo sa pustíš do nej a nastanú ťažkosti,s hanbou od toho utečieš.