Kapitán

Smutný,

kapitán je smutný,

nevie prečo,

radí sa s duchmi.

Chuť máva dravú,

obzor ju krášli,

ani nevie akú

cestu si našli.

Silné vlny morské,

poháňajú koráb,

vidia na kráske
voľnú túžbu v horách.

Neúnavná ľudská snaha

brázdiť v rytme nádhernom,

mnohokrát je sláva

pri pohľade k pahorkom.

Ostáva sám a pozerá

do diaľavy vzbúrených vĺn,

vo chvíli,keď víchor zavolá,

padá plachta,padá čln.

Hromové svetlo,

zatvára oči,

nebo ho zmiatlo,

príval vĺn zočil.

Obloha padala,

more sa búrilo,

sršala páľava,

ničila plavidlo.

Nárazy silneli,

stáčali palubu,

do ticha ťahali

posádku veselú.

Hĺbka je tmavá,

výhľad sa skrížil,

ostali spomienky

v podmorskej ríši.